ISSN 1337-8481

piatok, 19. júla, 2024

Pozrite sa, čo partia „rybárov“ spravila s labuťou a kaprom. Ak ich poznáte, ozvite sa polícii – AKTUALIZOVANÉ

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
spot_img

Prezídium PZ SR |MM|   Enviropolícia sa zaoberá videom, ktoré ste nám viacerí posielali. Ak poznáte osoby vo videu, pošlite nám ich mená formou súkromnej správy.

Ďakujeme.

Pozor, video je autentické a nie je vhodné pre citlivé povahy.

 

AKTUALIZOVANÉ 15.4.2023 – Prezídium PZ SR:

Totožnosť osoby z videa „labuť a kapor“ je už známa

Môžeme potvrdiť, že totožnosť osoby na videu je nám známa a rovnako je zrejmé, že zverejnené konanie je v rozpore s viacerými právnymi predpismi. V súčasnosti preverujeme všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa tohto videa.

Verejnosti ďakujeme sa pomoc, video, ktoré sme zverejnili s prosbou o pomoc pri stotožnení na facebookovej stránke Polícia SR, sa v krátkom čase rozšírilo medzi viac ako 200 000 ľudí.

Zdieľanie podobných videí pred ich oznámením polícii však môže zmariť alebo sťažiť následné vyšetrovanie, preto prosíme verejnosť, aby v budúcnosti zasielala videá o páchaní protiprávnej činnosti súvisiacej s týraním zvierat, priamo na emailovú adresu enviropolície: enviropolicia@minv.sk.

Páčil sa Vám tento článok? Zdieľajte ho na sociálnych sieťach!

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -
Obnoviť ⭯
  1. Možná že toto ani polodebil nedokáže. Rybársky lístok či oprávnenie k lovu rýb by malo byt prísnejšie. Somárov čo majú rybársky lístok je viac ako rýb. Poznám hajzlov čo chytajú ryby za účelom chyť a predaj rybu rovno z vody bez zápisu úlovkov. Potom v šenku opije svoj rozum.

  2. Preboha ľudia, naozaj ich nahláste kto ich pozná. Takýmto ľudom nepatrí rybársky lístok do rúk, sú to obyčajní ožrani – odpad, spodina spoločnosti.

  3. Skutočne, kto ich pozná mal by ich nahlásiť. Čo im tá úbohá labuť urobila. Človekovi sa rozum pozastavuje, čo títo zvrhlíci urobili?

  4. Na karmu sa vyser. Tu je potrebne, aby ich dostihol zakon. A potom exemplarny trest. A nasledne dozivotny zakaz lovit ryby a ich tupe papule vyvesit na verejnost nech ich kazdy spozna.

  5. Keby jeho niekto nakopal do rozkroku. Aj toho debila, čo sa tam rehoce ako nadrogovaný. Možno, že i boli, lebo normálny človek toto robiť nedokáže. Kto ich pozná, nahláste to, lebo agresivita takýchto ľudí narastá a bude to čoraz horšie.

  6. Pre blbečka 11:19
    A ty kde vidíš koho voliči sú to ? Majú to napísané na čele ? Si tak isto jebn.tý ako tí na videu ! To bude gól ak sa preukáže že sú to čaputovoliči !

  7. Bohužiaľ nepoznám.Ale takým by maly doživotne zakázať činnosť v akom koľvek rybárskom spolku, organizácii na území SR.

  8. Jebe vam tu s tou politikou v kometaroch…kto sem jebe politiku bude asi taky isty kokot ako henti incestni retardi v tom videu

  9. Takéto niečo primitívne má vodičské a rybárske preukazy ? Má to dovolené sa rozmnožovať ? ODOPRNÉ HYENY !!! Bodaj by ste zdochli do rána, ukájať sa na labutiach !

  10. Hlavny akter sa vola Jan Luzansky, policia uz pozna identitu a zacinaju sa tym zaoberat.
    Toto hovado uz malo odobrate povolenie na rybolov a na mieste je otazka, ako sa k nemu dostal znovu a kto mu ho vydal.
    Inak je to len alkoholicka socka, ktora zije pri vode a preziva len vdaka tomu, ze kradne ryby a predava ich na sukromne jazera alebo do mrazakov.

  11. Celkovo je chytanie ryb velmi cudna zabava. Ide tam v podstate o to, ze ryby nemaju hlasivky. Keby mali, take desatminutove vytahovanie ryby z vody s kovovym hakom v papuli by asi nebolo dvakrat idylickym zazitkom ani pre rybara ani pre okoloiducich.

  12. Pocul si kvicat svinu ked ju tahaju z chlieva na porazku? Pocul si ju kvicat, ked ju madiar zle picne?
    Dobru chut k nedelnemu rizku.

    Rad by som pocul kvicat pred zarezanim hentie svine z videa.

  13. Anonym 16. apríla 2023, 4:20 – vidno ze si na rybach v zivote nebol. Robis zavery o niecom o com nemas ani sajnu, len na zaklade vlastnych domienok, bez ziadnych praktickych skusenosti.
    Predstav si, ze sa ryby a aj tie kapitalne napr. kapre nad 15-20kg (vek ryby cca 15+rokov) opakovane chytaju na hacik.
    Mimochodom aj tento chmulo sa preslavil tak, ze chytil 23+kg kapra z Dunaja a o tyzden sa ten isty kapor chytil na sukromnom jazere v Pustych Ulanoch. Doteraz minimalne od 2019 su zdokumentovane foto tej istej ryby v Dunaji, az kym nenatrafila na toto individuum.
    A tu tvoja teoria o hlasivkach s kaprom pada. A nepis mi teorie o tom, ze ryba nema rozum alebo si nepamata hacik. A len tak na okraj, dost rybarov uz vyznava metodu chyt, odfot a pust. A investuju nemale peniaze do podberakov, podloziek, vaniciek, prechovavacich sakov a dezinfekcii nie len na rany po haciku.

  14. Tomu sa hovorí „mať rád prírodu, zvlášť ryby“. Chytiť, vystresovať, natrhnúť papuľu, odfotiť a pustiť. Čudná úchylka človeka. Čo si tým dokazujú?

  15. Anonym 16. apríla 2023, 8:43 – ryba sa da chytit a zdolat aj bez natrhnutia papule a ranu po vpichu ma zahojenu za 3-5dni.

    Cudna uchylka cloveka sudit nieco bez praktickych skusenosti, len na zaklade vlastnych dohadov. Co si tym dokazujes?

  16. Tiez nerozumiem tomuto tyraniu zvierat pre zabavu. Zabijanie zvierat v potravinovom retazci je prirodzene. Aj chytanie ryb by som chapal, keby tu rybu po uloveni zabili a zjedli. Tak by mi to davalo zmysel. Ale chytat ryby zo zabavy a potom ich pustat naspat do vody, to mi pride voci prirode sebecke a v podstate sadisticke. Utrpenie zvierata pre „potesenie“ cloveka.

  17. Anonym 16. apríla 2023, 9:11 – ake tyranie?

    Celkom nedávno uzrela svetlo sveta štúdia, ktorú vypracovalo sedem západoeurópskych výskumníkov a ktorá nám argumentáciu v prospech športového a etického rybolovu podstatne uľahčí. Jeden z členov tímu, prof. Dr. Robert Arlinghaus z Humboldtovej univerzity v Berlíne, spracoval závery štúdie do populárno-náučného článku, ktorý koncom minulého roka uverejnil nemecký časopis Rute & Rolle.
    Vráťme sa však k otázke pozorovateľa-nerybára z úvodu tohto príspevku. Nepriamo, no jasne na ňu za seba a isto aj za väčšinu športových či rekreačných rybárov odpovedám: Keby ryby cítili bolesť podobne ako ľudia a keby sa podobne ako u ľudí prejavovala táto bolesť aj akusticky, zostali by všetky moje nástrahy už navždy suché. Lenže – ako uvádza spomenutá štúdia – pocity rýb a ľudí nemožno, našťastie, vôbec porovnávať! Chýbajú im totiž podstatné časti ľudského mozgu a nevyhnutné nervové vlákna, ktoré zodpovedajú za pocity bolesti, ako ich poznáme my, ľudia.
    „Téma to rozhodne nie je radostná,“ začína svoj príspevok R. Arlinghaus, podľa ktorého je práve údajná bolesť spôsobovaná rybám dôvodom, prečo musia športoví rybári čoraz častejšie brániť svoju záľubu v love pred laickou verejnosťou. Naozaj to ryby bolí? „Celkom úprimne: Ak by ryby pri ulovení kričali, nikdy by som sa nestal rybárom,“ tvrdí profesor. Pritom pre mnohých vedcov, rozličné občianske združenia i laikov je vec úplne jasná: Ryby cítia bolesť.

    Sedemčlenný medzinárodný tím neu­robiológov, ekológov, etológov a ďalších vedcov sa preto podujal seriózne preskúmať otázku, či sú ryby schopné cítiť bolesť a trpieť v ľudskom význame tohto slova. „Pri našom výskume sme zistili veľa nedostatkov prakticky vo všetkých štúdiách zaoberajúcich sa touto otázkou a máme vážne pochybnosti o domnelej schopnosti rýb cítiť bolesť,“ uvádza R. Arlinghaus.
    Hlavným zdrojom kritiky a pochybností o doterajších záveroch výskumníkov je skutočnosť, že rybám chýbajú podstatné zmyslovo-fyziologické predpoklady na vnímanie bolesti. Správanie rýb reagujúcich na domnelé bolestivé podnety sa nesprávne interpretuje podľa ľudských meradiel. Jasný dôkaz o citlivosti rýb na bolesť podľa mienky členov výskumného tímu chýba!
    Aby kritiku doterajších záverov o vnímavosti rýb na bolesť autori vecne podložili, pripomínajú, ako funguje vnímanie bolesti u ľudí. Poranenie podráždi u človeka takzvané nociceptory. Tie vysielajú elektrické signály prostredníctvom nervov a miechy do kôry veľkého mozgu (neokortex). Ak je človek pri plnom vedomí, nasleduje spracovanie signálov na pocit bolesti. Mimochodom, pri veľmi silných poraneniach nemusí vždy vzniknúť „bolestivý zážitok“. Bolestivosť pritom môžu naopak umocniť pocity strachu, ktoré môžu vzniknúť aj mentálnou konštrukciou bez akéhokoľvek poškodenia tkaniva. A naopak – podráždenie nociceptorov je organizmus človeka mimo jeho vedomia schopný spracovať tak, že nepocíti nijakú bolesť. Tento princíp sa využíva napríklad v narkóze. Práve preto rozlišujeme pri výskume bolesti medzi vedomým vnímaním bolesti a nevedomým spracovaním podráždenia nocicepciou. Aj tá môže viesť ku komplexnej hormonálnej reakcii, k zodpovedajúcemu správaniu a tiež k poučeniu, ktoré umožní vyvarovať sa zopakovaniu situácie.
    „Nociceptívne reakcie teda nemožno stotožňovať s bolesťou, nie sú, prísne vzaté, ani podmienkou bolesti a môžu v prípade rýb spustiť varovnú reakciu, ktorá sa naivným pozorovateľom môže javiť ako zvíjanie sa od bolesti,“ konštatuje profesor Arlinghaus. Ako poznamenáva, ryby na rozdiel od človeka nedisponujú kôrou veľkého mozgu, čo je prvým dôvodom na pochybnosti o tom, že môžu cítiť bolesť. „Okrem toho je dokázané,“ pokračuje autor, „že v prípade cicavcov sú za vnímanie pocitov intenzívnej bolesti zodpovedné určité nervové vlákna (takzvané C-nociceptory). Tie chýbajú všetkým primitívnym chrupkovitým rybám, ako sú žraloky a raje, a sú nanajvýš zriedkavé aj pri všetkých kostnatých rybách, ku ktorým patria všetky naše bežné druhy vrátane lososovitých a kaprovitých.
    Aktuálna štúdia Arlinghausovho vedeckého tímu tiež poukazuje na to, že väčšina doteraz publikovaných výskumov reakcií rýb na údajné bolestivé podnety – napríklad trenie poranenej časti tela o prekážku alebo zastavenie príjmu potravy – vyhodnocovala takéto správanie ako prejavy bolestivosti. Lenže pri takejto metodike nemožno zistiť, či ide o vedomé vnímanie bolesti, alebo o nevedomé prijímanie podnetov prostredníctvom nociceptorov, prípadne o oba faktory spoločne. Vyvodzovať z reakcií na takéto podnety fundamentálne závery o emocionálnom stave je podľa R. Arlinghausa zásadne problematické. „Okrem toho,“ pokračuje autor, „ryby často vykazujú minimálnu alebo nulovú reakciu na zásahy, ktoré by pre nás a pre ostatné cicavce boli nanajvýš bolestivé. Prostriedky proti bolesti, ktoré účinkujú na človeka, boli v prípade rýb buď neúčinné, alebo sa ich efekt prejavil iba pri astronomicky veľkých dávkach, pri ktorých by malé cicavce okamžite utrpeli smrteľný šok. Tieto výsledky poukazujú na to, že ryby buď nedisponujú vnímaním bolesti porovnateľným s človekom, alebo reagujú na bolesť úplne odlišne. Lenže čo tieto ‚iné pocity‘ môžu predstavovať a či vôbec sú ‚pocitmi‘, nám nie je známe. Celkovo nás to však nabáda vyvarovať sa posudzovania toho, ako sa ryby správajú, z ľudskej perspektívy,“ uzatvára R. Arlinghaus.
    Čo to všetko znamená pre nás rybárov? V podstate nič, čo by sme nevedeli a nedodržiavali ako zodpovední rybári a občania rešpektujúci legislatívu, ktorá chráni prírodu. Pravda, z etického hľadiska sa od nás požaduje ešte viac – zaobchádzať s rybami tak, akoby boli schopné vnímať bolesť! Napokon, ani výskumný tím profesora Arlinghausa nemá pochybnosti o tom, že ryba na háčiku prežíva veľký stres a ulovenie ju môže poškodiť. Aj naše zákony preto prísne zakazujú bezdôvodné spôsobovanie bolesti, utrpenia a bezdôvodné poškodzovanie chránených i nechránených stavovcov. Inak povedané – bez ohľadu na výsledky najnovšieho vedeckého výskumu zostáva naďalej zakázané bezdôvodne ryby poškodzovať a usmrcovať.
    Na druhej strane by vzhľadom na nové vedecké poznatky, odmietajúce mechanické aplikovanie ľudských definícií bolesti na „pocity“ rýb, už nemali mať v úvahách „ochrancov všetkého živého“ miesto pokusy presadiť trestnosť konania rybára, ktorý sa rozhodne ulovenú (z ich pohľadu „týranú“) rybu pustiť namiesto toho, aby ju zjedol. Z hľadiska doterajšieho nazerania na „týranie“ by sa každý rybolov, ktorého cieľom je rybu uloviť a pustiť, dal posudzovať ako odsúdeniahodný, a zrejme dokonca aj trestný. Vedecky podložené pochybnosti o tom, či ryby cítia bolesť, však takéto nazeranie zásadne spochybňujú.
    Samozrejme, stres, a dokonca poškodenie zdravia ryby treba pri rybolove vždy podľa možností minimalizovať, osobitne potom pri love spôsobom „chyť a pusť“, ktorý sa aj na našich vodách čoraz viac uplatňuje.

  18. Ak naše zákony prísne zakazujú bezdôvodné spôsobovanie bolesti, potom je buď zastaraný zákon alebo len zákonodarca netuší o štúdii, ktorú si opísal. Ok, beriem. Toľko teda k (ne)bolesti. Ale bez pochýb ryba na háčiku prežíva veľký stres a ulovenie ju môže poškodiť. Nestačí toto „milovníkom prírody“, aby si uvedomili čo tým rybám spôsobujú? Alebo budú hľadať výhovorky na svoju čudnú úchylku? Toto spôsobuje rybárom potešenie? Vedome ryby stresovať aj s rizikom ich poškodenia?

  19. Anonym 16. apríla 2023, 9:45 – ozaj chces porovnavat akvariove zlate rybky s pokusmi elektrickym prudom a volne zijuce ryby z hacikom? Aj si cital tu studiu? Niektore druhy, nie vsetky. Studiu ktoru som daval ja sa objektivne venovali rybam ktore sa chytaju na hacik a nie akvariove rybky s elektrickym prudom.

    Anonym 16. apríla 2023, 9:57 – ak by jej hacik sposoboval velky stres a mohol ju poskodit, preco sa opakovane chytaju aj exemplarne kusy, ktore tento “velky stres” zazili uz vela krat?
    Mne sposobuje velky stres citat komentare ludi a budem sa opakovat, na zaklade vlastnych uvah bez konkretnych praktickych skusenosti. Co si tymto dokazujete touto cudnou uchylkou? Toto ti sposobuje potesenie?

  20. Anonym 16. apríla 2023, 11:14 – ja som ju zjavne cital, kedze argumentujem. Ty ponukas neaky argument?
    Este raz, zasah elektrickym prudom porovnavas s hacikom.
    A ponuka sa mi podobna odpoved, tak necitaj a nekomentuj…

  21. Anonym 16. apríla 2023, 12:18 – este raz, to skusim. Chces ozaj porovnavat zasah elektrickym prudom na zlatych rybkach v akvariu, s volnezijucimi rybami chytanymi na hacik?
    Uz mi odpovies alebo zas len vypotis nejaku retardovanu otazku, bez jedineho argumentu?

  22. Vela ludom to nevadi. Sudiac podla poctu rybarov. A radovo viac ludom to vadi, sudiac podla poctu nerybarov. Myslim, ze casom sa taketo vytahovanie ryb z vody pre zabavu stane spolocensky neakceptovatelne. Nie formou zakazu. Same od seba. Ludom bude coraz viac pripadat barbarske a nezmyselne chytat ryby bez dovodu. Moj nazor.

  23. Pokial bude tvoj jediny argument clanok z polovnictva a rybarstva z pred desat rokov….
    a opakujuca sa otazka o zlatej rybke…

  24. Anonym 16. apríla 2023, 14:47 – no sice clanok je odtial, ale vyzkum robil prof. Dr. Robert Arlinghaus z Humboldtovej univerzity v Berline. Zatial co tvoj je z iprima.cz nepomenuva nikoho okrem vseobecneho vedcov z Liverpoolskej univerzity, ktori opieraju svoje poznatky o akvariove rybicky a porovnavas to s volne zijucimi.

    Nechces zakazat aj chov sliepok na vajicka, lebo trpia v kurine v porovnani s bazantmi na poli?

  25. Anonym 16. apríla 2023, 14:47 – dalsia vec chytrak, ponukol som ti niekolko argumentov:
    -Kapitalne kusy ktore sa chytaju opakovane.
    -Aj v clanku z tvojho vyzkumu je napisane NiEKTORE druhy, nie VSETKY a zistene u akvariovych rybickach.
    -V mnou menovanom vyzkume sa pomenovana osoba z pomenovanej univerzity venovala konkretne druhom ryb, ktore sa lovia na hacik a poskytla podrobnejsie vysvetlenia, ako tvoji liverpoolsky vedci s pokusom elektrickym prudom na akvariovych rybickach bez dalsieho vysvetlenia svojich “zisteni”

  26. Trápení ryb je realitou
    Vědci pro tuto metastudii shromáždili informace o desítkách rybích druhů, u nichž bylo bez jakýchkoliv pochyb prokázáno, že bolest cítí. Takových studií a výzkumů existují podle autorů práce desítky, mezi ty nejzajímavější patří například experimenty, které byly podniknuté na zlatých rybkách

  27. Chov sliepok na vajicka a aj potom na polievku je uplne v poriadku. Aj humanne chovanie a utracanie hospodarskych zvierat je v poriadku. To mi dava zmysel. Je to nasa potrava. Co mi nedava zmysel je lov ryb pre zabavu bez ziadneho vyuzitia ulovku. Len tak z roztopase.

  28. Za to ty si pochopil… Nema vyznam sa s tebou dohadovat, lebo si melies furt to svoje. Nikde tam neni napisane ake druhy ryb, a ver mi ze ich je viac ako desiatka a stale sa odvolavas na zlate rybky v akvariu. V clanku z iprima ktory neponuka ziadne odborne vysvetlenie a ani sa neobtazuje uviest konkretnych vyskumnikov, alebo aspon univerzitu.
    Plus nejak opominas fakt, ze ako je mozne, ked im to sposobuje take utrpenie a stres, ze sa ta ista ryba aj kapitalna chyta viac krat? To je masochista?
    Ako hovorim mudrujes do niecoho o com nemas sajnu.
    Zamyslat sa nad tvojou frustraciou z rybolovu asi nema vyznam, ale typnem si, ze ta dedo alebo tatko nechcel brat na ryby 😅

  29. A keby vies, ze ryby si pri nerese sami sposobuju zranenia trenim o konare a rakos, asi by si im zakazal sa aj neresit aby netrpeli 🤦🏽‍♂️

  30. A myslis, ze keby ta ryba vedela, ze je v tej navnade zasa kovovy hak a ze ju zasa caka tahanie za papulu z vody, tak ze by po tej navnade zasa chnapla? Podla mna nie. Studiu som ohladom toho necital ziadnu. Nepresviedcam nikoho. Len si to myslim. Nejaky cas sa ryby este budu moct chytat, ale je to coraz viac anachronizmus.

  31. Ty tupe hovado, kde tam vidis frustraciu, alebo slovo o zakaze. Ty idiot, len som ti hodil navnadu s ty blb si sa chytil.
    Vědci pro tuto metastudii shromáždili informace o desítkách rybích druhů
    Ty blba zlata rybka.

  32. Anonym 16. apríla 2023, 18:27, 18:38 -nech sa paci, mozme sa bavit aj takto, ty tupy primitivny imbecil.
    Predstav si ze v 21. storoci sa ryby chytaju na nastrahu mimo haciku, kde hacik je uplne volny a viditelny, nastraha je na vlasci pod hacikom, tzn ze hacik je vidno a tvoja teoria pada.
    Takze si len tupy idiot, ktory na zaklade vlastnych uvah s IQ hupacieho kona dosiel k zaveru, ze ryby trpia a vies prd makovy o rybach, o love ryb ale potrebujes sa k tomu vyjadrit a mudrovat “studiami” bez mien a pomenovani univerzit a spochybnovat autority podpisane menom. Ktori mimochodom su profesori na konkretnej univerzite a popisuju odborne problematiku az do hlbky nervovej sustavy ryb a ich receptorov.

    Ty navnada, blb bol ten co ta nevysplechol do zihlavy.

  33. Vydrbaný Mičáni a smradlavý další konfident R.Lakatoš skovávajúci sa v Anglicku sú odsúdený na 15 r.za drogy no sú doma.Dúfam že nie nadlho a súd im dá právoplatnosť na rozsudok a pôjdu kam patria.Koľko majú ludí nasvedomí sviňe.?

  34. TO NENI SÚ RYBÁRY , NAFAJČENÝ A ZMARYHUANOVANÝ JEBLINÁRI URČITE IM NEDAJÚ NA SK . UŽ RYBÁRSKE LÍSTKY . VEĎ TAKTO SA NECHOVAJÚ DOSPELÍ CHLAPI IBA MAGORY !!! ACH HANBA ! A NADÁVAME NA KORMORÁNOV A NA VYDRY !!

  35. AKTUALITY15. APRÍLA 2023
    Polícii sa podarilo zistiť identitu mužov z videa, ktorí týrali labuť a kapra. Pri ich identifikácii pomohlo cez 200 000 oslovených ľudí na sociálnej sieti

Comments are closed.

UPOZORNENIE:
- Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
- Nešírte neoverené informácie a hoaxy. Šírte len to, k čomu poznáte relevantný zdroj a podľa možnosti ho uvádzajte.
- Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidiel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
- Vkladať príspevky do diskusie nie je povolené cez proxy servery a anonymizéry. Takéto príspevky môžu byť zmazané bez akéhokoľvek ďalšieho komentovania a zverejňovania dôvodov.
- Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy.
- Akékoľvek útoky, osočovanie a invektívy voči podpísaným autorom článkov redakcii, alebo vydavateľovi budú zmazané, resp. v prípade, že budú zakladať podstatu niektorého z trestných činov, alebo iného porušenia zákona, autor príspevku by mal počítať s možnosťou zjednania nápravy právnou cestou.
- Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
spot_img