Trnavská univerzita v Trnave |MM| Najnovšie výsledky záchranného archeologického výskumu na Námestí SNP v Trnave priniesli prekvapivé poznatky o stredovekých a novovekých stavebných aktivitách na niekdajšom predmestí Trnavy. Archeologický výskum realizuje Katedra klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením docenta Erika Hrnčiarika.
„Za najprekvapivejší objav možno pokladať identifikáciu základov zaniknutého stredovekého kostola. Táto stavba bola unikátna najmä svojou polohou, keďže ide o miesto nachádzajúce sa pred hradbami mesta. V stredoveku to bolo veľmi nebezpečné, nechránené miesto a len vo veľmi výnimočných prípadoch si ľudia postavili akúkoľvek architektúru mimo hradieb,“ vysvetľuje archeológ a dekan filozofickej fakulty Erik Hrnčiarik.
„Lokalita na súčasnom trnavskom Námestí SNP bola v minulom storočí poškodená stavebnou činnosťou. Objavenie kostola na takomto mieste nikto neočakával. Ide o malý zázrak,“ neskrýva svoje nadšenie E. Hrnčiarik.
Zaniknutý gotický kostol je zaujímavý aj materiálom, z ktorého je postavený. Kombinácia lomového kameňa a tehly sa využívala len na honosnejšie stavby, napríklad na meštiacke domy. Archeológov zaujal aj jeho polygonálny tvar a šírka múrov dosahujúca až 96 centimetrov. „Predpokladáme, že interiér bol zaklenutý klenbou, ktorá sa atypicky opierala o bočné steny, dopĺňa E. Hrnčiarik.
Vedcom z Trnavskej univerzity sa dokonca podarilo určiť, komu bol tento kostol zasvätený. Nález sakrálnej stavby v predbrání Dolnej brány možno na základe historických prameňov celkom jednoznačne identifikovať s kostolom sv. Ulricha, približuje profesor Vladimír Rábik z katedry histórie. „Jeho výstavbu treba dávať do súvislosti s prítomnosťou benediktínskej rehole v meste, ktorá najneskôr od poslednej štvrtiny 13. storočia mala v správe starobylý špitál s kostolom sv. Heleny.“
Svätý Ulrich bol benediktínskym mníchom a neskôr biskupom v Augsburgu, odkiaľ sa šírila úcta k nemu v Európe. „Kostol sv. Ulricha preto môžeme interpretovať ako benediktínsky kostol pod správou benediktínov z kláštora pri kostole sv. Heleny v Trnave ako pohrebný kostol pre zomrelých klientov špitála, pretože pri samotnom kostole sv. Heleny nebol na tento cieľ dostatočný priestor,“ dopĺňa V. Rábik.
V okolí kostola sa archeologickým výskumom podarilo identifikovať aj zvyšky zaniknutého stredovekého cintorína. Pri jeho odkrývaní pomáhali aj študenti klasickej archeológie, pre mnohých z nich to bolo po prvýkrát, čo sa stretli s ľudskými pozostatkami, ktoré mohli pod odborným dohľadom doc. E. Hrnčiarika odkryť a následne zdokumentovať. Cintorín spolu s kostolom zanikol na konci stredoveku. Na tomto mieste potom o niekoľko storočí postavili barbakan, ktorým posilnili obranyschopnosť Trnavy.
Archeológom z Trnavskej univerzity sa podarilo identifikovať na Slovensku ojedinelý nález tzv. renesančného záchytného parkoviska. Šlo o drobnými kamienkami vydláždenú plochu širokú vyše troch metrov, ktorá sa nachádzala na sever od cesty smerujúcej k Dolnej bráne. Táto plocha pravdepodobne slúžila na odstavenie vozov a kočov v nočných hodinách. Trnavčania totiž v určitú hodinu zatvárali Dolnú bránu a do mesta sa po tomto čase nedalo vstúpiť. Preto pohoniči, ktorí prišli neskoro alebo skoro ráno mohli „zaparkovať“ svoje vozy na vydláždenej ploche a čakať, kým sa brána znova ráno otvorí. „Doposiaľ sa na Slovensku a ani v Čechách s podobným nálezom nestretávame a ide o unikát v našom prostredí. Zaujímavé je ešte, že sa na jeho povrchu zachovali vyjazdené koľaje od kolies vozov,“ uzatvára E. Hrnčiarik.
