Na Veľkonočnú nedeľu 1. apríla 1945 sa cez Sereď prehnala vojna

Ondrej Urban / Na 1. apríla 1945 pripadla Veľkonočná nedeľa. Namiesto chystania oblievačky a šibačky však Sereďou znela delostrelecká paľba a zúrili tvrdé boje jednotiek 2. ukrajinského frontu proti nemeckým jednotkám Skupiny armád Juh. Hlavnú ťarchu bojov pri oslobodzovaní Serede a okolia niesla 7. gardová armáda pod velením generálplukovníka Michaila Stepanoviča Šumilova, ktorú tvoril 27. gardový strelecký zbor (141. strelecká divízia, 93. gardová strelecká divízia, 375. strelecká divízia), 24. gardový strelecký zbor (6. gardová vzdušná výsadková divízia, 72. gardová strelecká divízia, 81. gardová strelecká divízia), 25. gardový strelecký zbor (409. strelecká divízia, 4. gardová vzdušná výsadková divízia) a posilňujúce prostriedky. Veliteľ 5. leteckej armády vyčlenil 5. bitevný letecký zbor generálmajora Nikolaja Petroviča Kamanina (4. gardová bitevná letecká divízia plukovníka Valentína Filipoviča Saprykina, 264. bitevná letecká divízia plukovníka Jevgenija Vasilieviča Klobukova a 331. stíhacia letecká divízia plukovníka Ivana Andrejeviča Semenenka), 218. bombardovaciu divíziu plukovníka Nikolaja Konstantinoviča Romanova, 312. nočnú bombardovaciu leteckú divíziu plukovníka Vasilija Pavloviča Čanpalova. Sereď sa nachádzala v útočnom pásme 27. gardového streleckého zboru, ktorý zohral pri jej oslobodení rozhodujúcu úlohu. Protivník sa bránil pred jeho frontom silami 153. pešej divízie a 357. pešej divízie. Už v noci na 1.4.1945 prekonali predsunuté oddiely 375. streleckej divízie Váh a viedli prieskum bojom na jeho západnom brehu. V Šintave Nemci od decembra 1944 s využitím pionierskej stavebnej roty 23 Technického zboru národnej obrany, poľnej roty Pribina Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a najmä civilného obyvateľstva vybudovali päť línií zákopov a protitankových priekop a sústredili veľké množstvo pechoty, delostrelectva a tankov. 1245. strelecký pluk do 12:00 hod. 1.4.1945 ovládol kótu 134 a juhovýchodnú časť Šintavy, a keďže ustupujúce nemecké vojská vyhodili železný most cez Váh do vzduchu, prekonal Váh severovýchodne od cukrovaru z chodu. Protivníkovi za 24 hodín spôsobil straty do 30 zabitých a zranených vojakov a dôstojníkov, zničil 3 guľomety, získal 1 zajatca a stratil 6 mŕtvych a 15 zranených. 1241. strelecký pluk prenikol do Šintavy obchvatným manévrom, do 12:30 hod. 1.4.1945 dosiahol breh Váhu a z chodu začal prechod cez rieku. Prerazil hlboko členenú obranu protivníka a do večera 1.4.1945 úplne ovládol Sereď. Za 24 hodín spôsobil protivníkovi straty 80 mŕtvych a zranených vojakov a dôstojníkov, zajal 6 zajatcov a ukoristil 3 obrnené transportéry, 3 stredné tanky, 3 samohybné delá, kanón kalibru 75 mm, 6 guľometov. Pritom neutrpel žiadne straty. 1243. strelecký pluk postupoval zo Šoporne v druhom slede divízie, o 17:00 hod. dorazil na breh Váhu a z chodu sa prepravil do Dolnej Stredy. 278. gardový strelecký pluk a 285. gardový strelecký pluk 93. gardovej streleckej divízie po vytlačení protivníka z Paty pokračovali smerom na Sv. Chrasť (dnes Vinohrady nad Váhom). Pechota protivníka kládla s podporou až 17 tankov urputný odpor na pripravených medziľahlých čiarach. Po dosiahnutí priestoru Paradič prekročil 285. gardový strelecký pluk od 13:00 hod. Váh v priestore 1 km severozápadne od Horného Čepeňa, o hodinu neskôr začal východne od Horného Čepeňa prepravu cez Váh aj 278. gardový strelecký pluk a za ním 281. gardový strelecký pluk. Do 21:00 úplne oslobodili Horný Čepeň a Valtov Šúr. V priebehu 1. apríla stratila 93. gardová strelecká divízia 12 mŕtvych a 40 zranených a spôsobila protivníkovi straty vyše 100 mŕtvych a zranených, zničila 1 mínometnú batériu, 2 guľomety a umlčala paľbu 2 mínometných batérií a 2 guľometných hniezd. Ukoristila 3 mínomety, 1 protitankové delo, 5 guľometov a 5 samopalov.
Po odrazení tankových protiútokov dosiahol 745. strelecký pluk 141. streleckej divízie v súčinnosti s rumunským 2. tankovým plukom o 11:30 hod. 1.4.1945 východný breh Váhu, pod ochranou dymovej clony ho prekonal a do polnoci ovládol Zemianske Šúrovce. 796. strelecký pluk z priestoru Urbanek, o 16:00 hod. prekonal Váh a ovládol Várov Šúr. V priebehu 1.4.1945 spôsobila 141. strelecká divízia protivníkovi straty až 210 mŕtvych a zranených, zničila 20 guľometných hniezd, 2 tanky a jeden obrnený transportér, ukoristila 2 delá, 10 guľometov, 2 ťahače, sama stratila 59 mŕtvych a zranených.
6. gardová vzdušná výsadková divízia dosiahla o 22:00 hod. 31.3.1945 čiaru Váhovce – stanica Gáň. 14. gardový strelecký pluk na pravom krídle divízie ovládol Váhovce a postupoval do Serede. 1.4.1945 od 12:00 do 15:00 hod. odrazil s podporou 17. gardového streleckého pluku tri protiútoky protivníka silou 200 mužov s podporou 4 obrnených vozidiel zo Serede smerom do Dolnej Stredy a do 18:00 hod. dosiahla 6. gardová vzdušná výsadková divízia čiaru Vlčkovce, Majcichov. Za deň boja pripravila protivníka o 70 zabitých a zranených vojakov a dôstojníkov, zničila 3 guľometné hniezda, jedno samohybné delo a zajala 12 príslušníkov 946. pešieho pluku 357. pešej divízie.
Veliteľ 2. ukrajinského frontu použil na rozvinutie úspechu 7. gardovej armády aj 1. gardovú jazdeckú-mechanizovanú skupinu pod velením generálporučíka Issu Aleksandroviča Plijeva. Skladala sa zo 4. gardového jazdeckého zboru pod velením generálmajora Vasilija Sergejeviča Golovského (9. gardová jazdecká divízia, 10. gardová jazdecká divízia, 30. jazdecká divízia, 152. stíhací protitankový delostrelecký pluk a 4. gardový stíhací protitankový delostrelecký prápor, 12. gardový mínometný pluk, 255. protilietadlový pluk) a 6. gardového jazdeckého zboru pod velením generálporučíka Sergeja Vladimíroviča Sokolova (8. gardová jazdecká divízia, 13. gardová jazdecká divízia, 8. ďalekovýchodná jazdecká divízia, 142. gardový stíhací protitankový delostrelecký pluk). 10. gardová jazdecká divízia (veliteľ generálmajor Sergej Trofimovič Šmujlo) po oslobodení Galanty ovládla do 22:00 31.3.1945 Gáň (40. gardový jazdecký pluk), Hody (36. gardový jazdecký pluk), Veľkú Maču (42. gardový jazdecký pluk), Nebojsa (veliteľstvo divízie) a dostala úlohu presúvať sa za 30. jazdeckou divíziou po pochodovej osi Veľká Mača, Vlčkovce, Modranka. Dve eskadróny 40. gardového jazdeckého pluku dostali za úlohu ovládnuť statok Nový Dvor a v súčinnosti so 152. stíhacím protitankovým delostreleckým plukom kryť pravý bok hlavných síl 4. gardového jazdeckého zboru počas ich postupu na Trnavu. Keď sa zoskupenie tankového zboru Feldherrnhalle II v Seredi pokúsilo 1.4.1945 o 9:30 hod. použiť cestu zo Serede do Vlčkoviec na vyvedenie svojich vojsk z obkľúčenia, 152. stíhací protitankový delostrelecký pluk zneškodnil 6 tankov.

Zaplatili najvyššiu cenu

Oslobodzovacie boje v Seredi a okolí si vyžiadali nemalé obete. V Seredi zahynul vojak Ivan Stepanovič Zavoloka (strelec vojenského veliteľstva mesta Dunajská Streda, príslušník 5. leteckej armády narodený v roku 1909 v obci Andrejevka v Sofijevskom okrese Dnepropetrovskej oblasti v Ukrajinskej SSR, zomrel 1.6.1945 na následky zranení, ktoré utrpel pri autonehode motocykla s nákladným automobilom, pochovaný bol na cintoríne v Seredi), mladší seržant Alexej Andrejevič Kazačuk (prieskumník 6. vzdušnej výsadkovej divízie narodený v roku 1920 v osade Kursk v Belozerskom okrese Čkalovskej oblasti, zahynul v Hornom Čepeni 5.4.1945, pochovaný na cintoríne v Hornom Čepeni), seržant Vasilij Afanasijevič Kuznecov (palubný strelec 131. bitevného leteckého pluku narodený v obci Leďjanka v Leďjanskom okrese v Kurganskej oblasti v roku 1925, zomrel 17.6.1945 na následky poranenia v 136. armádnej leteckej nemocnici, bol pochovaný na mestskom cintoríne v Seredi), vojak Ivan Nikolajevič Uvarov (vodič 159. stacionárnej vojenskej predajne 5. leteckej armády narodený v roku 1910 v obci Starinskoje v Piľninskom okrese Gorkovskej oblasti, zomrel 11.5.1945 na následky rozsiahlych popálenín rúk, nôh, trupu a hlavy, pochovaný bol na mestskom cintoríne v Seredi), slobodník Stepan Vasilievič Ľapin (telefonista spojovacej čaty 1. oddielu 700. húfnicového delostreleckého pluku 52. húfnicovej delostreleckej brigády 16. prielomovej delostreleckej divízie zálohy hlavného veliteľa narodený v roku 1903 v Ucholovskom okrese v Rjazanskej oblasti, zahynul 31.3.1945, pochovaný bol v Seredi), rotný Grigorij Agafonovič Nikolajev (ženista 131. samostatného mostného stavebného práporu narodený v roku 1909 v obci Posiolki v Baranovskom okrese Uľjanovskej oblasti, 5.4.1945 sa utopil v rieke Váh pri stavbe mosta v Seredi, zostal nezvestný), seržant Ivan Stepanovič Semionov (veliteľ družstva 131. samostatného mostného stavebného práporu narodený v roku 1902 v Kutuzovskom okrese Kujbyševskej oblasti), mladší sežant Pavel Ivanovič Тamilov (starší prieskumník 700. húfnicového delostreleckého pluku 52. húfnicovej delostreleckej brigády 16. prielomovej delostreleckej divízie zálohy hlavného veliteľa, narodený v roku 1924 v Gorodeckom okrese Gorkovskej oblasti, padol 31.3.1945, pochovaný bol v Seredi), v Šintave vojak Michail Ivanovič Iľčišin (príslušník 141. streleckej divízie narodený v roku 1916 v meste Chodorov v Chodorovskom okrese v Drogobyčskej oblasti v Ukrajinskej SSR, padol 1.4.1945, pochovaný bol v Šintave), vojak Viktor Fedorovič Lechin (narodený v Stalingrade v roku 1925, príslušník 141. streleckej divízie, padol 1.4.1945, pochovaný bol v Šintave), seržant Agalar Agalarovič Mustifaev (strelec 141. streleckej divízie narodený v roku 1922 v obci Chalda, v Azerbajdžanskej SSR, padol 1.4.1945, pochovaný bol v Šintave), vojak Vladimír Kuzmič Nartov (samopalník 745. streleckého pluku 141. streleckej divízie, narodený v roku 1909 v osade Lokta v Chomutovskom okrese Kurskej oblasti, zahynul 1.4.1945, pochovaný v Šintave), vojak Ivan Nikolajevič Taratuta (strelec 141. streleckej divízie narodený v roku 1922 v osade (chutore) Daraganovka v Taganrogskom okese Rostovskej oblasti, zahynul 1.4.1945, pochovaný v Šintave), vojak Jakov Jemeľjanovič Ťuťunnik (guľometník streleckej roty 745. streleckého pluku 141. streleckej divízie narodený v roku 1902 v dedine Malá Karatuľ v okrese Perejaslav-Chmeľnickij v Kijevskej oblasti v Ukrajinskej SSR, zahynul 1.4.1945, pochovaný v Šintave), vojak Uľjan Nikitovič Veličko (strelec 745. streleckého pluku 141. streleckej divízie narodený v roku 1903 v dedine Viľgor v Goščanskom okrese v Rovenskej oblasti, zahynul 1.4.1945, pochovaný bol v Šintave), rotný Nikolaj Grigorievič Chardykov (veliteľ družstva ženijnej čaty 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v roku 1923 v obci Boľšaja Matyra v Tambovskej oblasti, padol 1.4.1945, pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 2. rad, 5. hrob zo západnej strany), vojak Vasilij Pimenovič Civinskij (príslušník 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v roku 1902 v obci Orišči v Lokačinskom okrese vo Volyňskej oblasti v Ukrajinskej SSR, padol 1.4.1945, pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 2. rad, 4. hrob zo západnej strany), rotný Kažir Мorgov (príslušník 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v obci Kizilo-Jaksk v Kirkinskej oblasti v Turkménskej SSR, padol 1.4.1945, pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 1. rad, 3. hrob zo západnej strany), mladší seržant Stanislav Stepanovič Dančul (mierič protitankového dela 2. protitankovej delostreleckej roty 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v roku 1924 v obci Novo Nikolajevka v Rovňjanskom okrese, padol 1.4.1945, pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 2. rad, 2. hrob zo západnej strany), vojak Konstantin Alexandrovič Kilimendra (príslušnik 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v roku 1911 v Odese v Odesskej oblasti v Ukrajinskej SSR, padol 1.4.1945 pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 1. rad, 4. hrob zo západnej strany), vojak Nikolaj Dmitrijevič Moldrik (príslušník 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v roku 1900 v obci Zamok v Magerovskom okrese v Ľvovskej oblasti v Ukrajinskej SSR, padol 1.4.1945 pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 2. rad, 3. hrob zo západnej strany, mladší seržant Grigorij Moisejevič Morgun (príslušník 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v roku 1906 v obci Velikaja Bogačka v Poltavskej oblasti v Ukrajinskej SSR, padol 1.4.1945 pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 1. rad, 5. hrob zo západnej strany), vojak Muravskij Kozma Antonovič (príslušník 14. gardového vzdušného výsadkového pluku, narodený v roku 1903 v Šklove v Mogilevskej oblasti v Bieloruskej SSR, padol 1.4.1945 pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 1. rad, 2. hrob zo západnej strany), vojak Ivan Lukič Ostapenko (guľometník 2. streleckej roty 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v roku 1901 v osade Iľskaja v okrese Severskij v Krasnodarskom kraji, padol 1.4.1945, pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 1. rad, 1. hrob zo západnej strany), seržant Stepan Dmitrijevič Papkov (príslušník 14. gardového vzdušného výsadkového pluku narodený v roku 1917 v obci Šestakovo v Suchobuzimskom okrese v Krasnojarskom kraji, pochovaný pri kostole v Dolnej Strede, západná strana, 2. rad, 1. hrob zo západnej strany). Po vojne boli exhumovaní a pochovaní na bratislavskom Slavíne. Pri oslobodzovaní Šintavy padli aj Ivan Pavlovič Sazanov a Karšižan Artikov, ktorí však v zozname pochovaných na Slavíne nie sú uvedení. Ich mená sú uvedené na pamätníku na začiatku Šintavy.