RUDOLF VRBA UPOZORNIL SVET NA TÁBORY SMRTI
Dnes si pripomíname 17 rokov od smrti Rudolfa Vrbu, ktorý podal správu o vyhladzovacom tábore Auschwitz-Birkenau pri poľskom meste Osvienčim v čase, keď Hitler síce už rozpútal vojnu v Európe, no o koncentračných táboroch a ich vražednej mašinérii svet ešte netušil.
NAMIESTO EXILOVEJ ARMÁDY DEPORTÁCIA DO OSVIENČIMURudolf Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg v roku 1924 v Topoľčanoch do židovskej rodiny. Ako 15-ročný bol podľa zákonov Slovenského štátu, ktoré obmedzovali ľudské práva židovského obyvateľstva, vylúčený zo školy. Pracoval ako robotník a v roku 1942 sa pokúsil o útek do Veľkej Británie, kde sa chcel pridať k exilovej československej armáde. Chytili ho však a deportovali do koncentračného tábora Majdanek v Poľsku.
ĽUDIA PRIVÁŽANÍ DO TÁBOROV NETUŠILI, ŽE IDÚ NA SMRŤPo presune do tábora Osvienčim mu na predlaktie vytetovali číslo 44070 a vďaka znalosti nemčiny mu pridelili prácu pri vykladaní nákladných vlakov, ktorými boli do tábora privážaní ľudia. Vrba triedil skonfiškované veci a odstraňoval mŕtve telá. Vďaka tomu dokázal odhadnúť, koľkých ľudí priviezli a koľkých zabili. Všimol si, že mnohí ľudia netušili, že v táboroch ich čaká smrť – boli zbalení na dlhú dobu, keďže uverili nacistickým výmyslom o presídlení na východ.
PO NEUVERITEĽNOM ÚTEKU HO ČAKALA STRASTIPLNÁ CESTAVrba v tábore stretol svojho dávneho známeho Alfréda Wetzlera. Rozhodli sa, že sa spolu pokúsia o útek. Vliezli do vyhĺbenej jamy pod hromadou dreva medzi vnútornou a vonkajšou hranicou ostnatého drôtu. Na oklamanie strážnych psov roztrúsili po okolí skrýše tabak nasiaknutý benzínom. V noci po troch dňoch, keď po nich prestali pátrať, vyliezli z úkrytu a dali sa na útek smerom na Slovensko. Prešli viac ako 100 km, kým sa dostali do Žiliny. Tam pred takzvanou Židovskou pracovnou radou vypovedali o tom, čo sa deje v tábore smrti, z ktorého ušli.
SPRÁVA ŠOKOVALA SVET A ZABRÁNILA ĎALŠÍM TRANSPORTOM32-stranová Správa Wetzlera a Vrbu bola okamžite preložená do ďalších jazykov a distribuovaná kompetentným úradom na Západe tak, aby sa zabránilo ďalším deportáciám a plánovanej smrti desaťtisícov ľudí v plynových komorách.
RISKOVAL VLASTNÝ ŽIVOT KVÔLI ZÁCHRANE MNOHÝCHObdobie vojnového Slovenského štátu, ktorý do Osvienčimu a ďalších koncentračných táborov poslal na smrť asi 70-tisíc vlastných občanov a občianok a ešte za nich nacistom aj zaplatil, je temnou škvrnou našej histórie. O to viac si ceníme hrdinské činy ľudí ako Rudolf Vrba, ktorý kvôli záchrane mnohých životov riskoval ten vlastný.
Zdroj: FB
