Múzeum holokaustu v Seredi / V Múzeum holokaustu v Seredi sme si v sobotu za účasti pani Natálie Milanovej – ministerky kultúry a zástupcov diplomatických zborov pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
Nechýbali ani Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity a vedúca kancelárie Verejného ochrancu práv.
Orchester Bruna Waltera hral pod taktovkou Jacka Martina Händlera, ktorého otecka týrali v týchto priestoroch spolu s ďalšími väzňami počas druhej svetovej vojny a neskôr v koncentračnom tábore Sachsenhausen, kým jeho mamičku v koncentračnom tábore Auschwitz, kde bola väzňom číslo 20.161. Podobný osud majú rodiny viacerých prítomných a ďalších miliónov rodín z celého sveta.
Pred koncertom odznela modlitba kadiš za obete holokaustu v podaní Jozefa Schulcza.
zdroj: Múzeum holokaustu v Seredi, Fb
UPOZORNENIE:
- Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
- Nešírte neoverené informácie a hoaxy. Šírte len to, k čomu poznáte relevantný zdroj a podľa možnosti ho uvádzajte.
- Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidiel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
- Vkladať príspevky do diskusie nie je povolené cez proxy servery a anonymizéry. Takéto príspevky môžu byť zmazané bez akéhokoľvek ďalšieho komentovania a zverejňovania dôvodov.
- Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy.
- Akékoľvek útoky, osočovanie a invektívy voči podpísaným autorom článkov redakcii, alebo vydavateľovi budú zmazané, resp. v prípade, že budú zakladať podstatu niektorého z trestných činov, alebo iného porušenia zákona, autor príspevku by mal počítať s možnosťou zjednania nápravy právnou cestou.
- Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.
Zase a zase dookola to isté ….
A pani ministerka spomenula aj vojakov červenej armády ktorý oslobodili Osviečin, alebo už rovno tvrdila, že to boli vojaci NATO ??? :):):):)
Táto blvanica dokola.Potom sa čudujete keď to ľuďom lezie hore krkom.🤢🤮
Anonym 31. januára 2023, 8:22 – co to mali oslobodit?
Vojaci 60. armády prvého ukrajinského frontu vstúpili do tábora v Osvienčime 27. januára 1945. Kto hľadá, nájde.
Anonym 31. januára 2023, 10:04 boli to vojaci Červenej armády, teda vojaci celého Sovietskeho zväzu …. pre blbých: boli to vojaci od hraníc Slovenska až po hranice s Aliaškou … …..
Ukrajinský pluk sovietskej armády.
Anonym 31. januára 2023, 11:38 Iba pre teba: . pre blbých: boli to vojaci od hraníc Slovenska až po hranice s Aliaškou …
Robíš sa blbý alebo je to pre teba prirodzené?
mliy blb, co si predstavujes pod takym slovom, ze aliaska?
Ten blbý čo tu nadáva do blbov. Bola to červená armáda. Bodka.
Anonym 31. januára 2023, 13:13 presne tak ….. američania v tých časoch bombardovali naše mestá a vraždili ženy a deti v školách ….
Myslite tu cervenu armadu podporenu 11,3 miliardami dolarov od tych hnusnych Americanov? Z ktorych splatili len cca 720 milionov?
A co tanky a lietadla? Vtedy nebolo treba prestat dodavat zbrane, lebo predlzuju vojnu?
Dezolati, povinne si precitat Lend-Lease!
Anonym 31. januára 2023, 16:06 – napiste KONKRETNE:
ktore mesta američania v tých časoch bombardovali a KONKRETNE ake vraždili ženy a deti v ktorych školách – KONKRETNE.
A co aljaška ? To sa Vám amerikáncom páčilo zadarmo? A potom ste na tom zarobili – to už nekvíkate čo? 🐷
Ty si ozaj tela. 7,2 mil.dolarov nie je zadara. A vobec, si tela.
Tela 31. januára 2023, 17:54 – dostali 7,2mil. dolarov a flasu vodky. Ale dali by ju aj iba za tu flasu vodky.
Zas tá židovská propaganda🤮🤮
14. marec 1945 Bombardovanie Nových Zámkov:
Nové Zámky, ktoré po prvej viedenskej arbitráži okupovalo Maďarsko, patrili medzi strategické dopravné uzly. Vzhľadom na to sa na konci druhej svetovej vojny stali terčom troch úderov letectva 15. americkej armády. Počas prvého bombardovania 7. októbra 1944 dopadlo na mesto asi 600 – 700 bômb. Druhý letecký útok prišiel o týždeň neskôr. Zúčastnilo sa ho 51 bombardérov, ktoré mali pôvodne napadnúť ropné rafinérie v Blechhammeri a Odertale na území Sliezska. V dôsledku zlého počasia však boli ako náhradný cieľ určené Nové Zámky. Obeťami náletu sa stalo približne 400 ľudí a zničených bolo 40 rušňov s 1370 naloženými vagónmi. Najtragickejšie tretie bombardovanie postihlo mesto 14. marca 1945. Letectvo 15. americkej armády vtedy zhodilo na Nové Zámky vyše 250 ton výbušnín. Počet mŕtvych sa odhaduje až na 4000. Mnoho tiel nebolo možné identifikovať a na výrobu rakiev sa museli používať aj dosky z drevených plotov. Z pôvodných 3394 domov zostalo v troskách 2023. Zničené boli prakticky všetky historické budovy. Pokiaľ sa priamo nezrútili, zostali poškodené do takej miery, že museli byť po skončení vojny zbúrané. Bolo to vôbec najničivejšie letecké bombardovanie, ktoré zasiahlo územie dnešného Slovenska. Nové Zámky sa z následkov tejto katastrofy doteraz úplne nespamätali. Zatiaľ čo v medzivojnovom období boli štvrtým najväčším slovenským mestom, v súčasnosti sa nachádzajú až na pätnástej priečke.
zdroj:Ústav pamäti národa:https://www.upn.gov.sk/sk/14-marec-1945-bombardovanie-novych-zamkov/
16. júna 1944 americké bombardéry zaútočili na Rafinériu Apollo, Zimný prístav a dunajský most v Bratislave. Na mesto v priebehu necelých 10 minút dopadlo takmer 370 ton bômb a objekty s rôznymi horľavinami vybuchovali či horeli ešte dlho po bombardovaní. Nálety si vyžiadali vyše 100 (podľa iných zdrojov až vyše 300) ľudských životov a vyše 700 zranených. Najviac obetí bolo z radov zamestnancov rafinérie, ale bomby zasiahli aj množstvo náhodných osôb. Hlavné mesto sa naraz ocitlo bez vody, elektriny aj plynu. Poškodených bolo aj množstvo obytných budov či rôzne významné budovy v meste (napr. mestská plynáreň, Slovenské národné múzeum) a prakticky úplne zničená Slovenská dunajská plavba. Škody sa odhadovali na vyše 300 mil. Ks.
Bombardovanie bolo tiež jasným znakom toho, že vojna sa nevyhne ani dovtedy pokojnému Slovensku.
Okrem prvého, júnového bombardovania, nasledovali neskôr ďalšie, hoci menej tragické americké nálety na hlavné mesto – v septembri, októbri i v decembri 1944 a v marci 1945.
Fakty tiež z ÚPN
19,58h trulovi to aj tak nikdy nevysvetlis.
pre M M 31. januára 2023, 20:22 – dakujem, historiu poznam. Moja otazka smerovala k autorovi prispevku. Chcel som, aby si on nasiel cas na konkretne data a nielen vypisovanie jednovetovych nezmyslov.
Pre pančovaného novinára: USA zavraždila len v Nových Zámkoch cca 4000 detí a žien :
……. Presné materiálne škody leteckých náletov sa nedajú vyčísliť. V roku 1947 však boli celkové vojnové škody vyčíslené na 114,5 miliardy Kčs, pričom pod najpodstatnejšiu časť z nich sa podpísalo práve bombardovanie.
– Na najzničenejšie slovenské mesto – Nové Zámky – dopadlo celkovo 817 ton. O život prišlo 4 000 ľudí.
– Pred bombardovaním bolo v meste 3 394 bytových domov, z ktorých bolo zasiahnutých až 2 023. Bez prístrešia v Nových Zámkoch zostalo 5 828 obyvateľov mesta.
Anonym 31. januára 2023, 16:27 debílek : Stalin musel USA platiť za zbrane zlatom a dopredu …..
31. januára 2023, 20:35 hovno poznáš, nie históriu …..
Anonym 1. februára 2023, 9:35 – debilek bol ten co ta nevysplechol do zaclony. Alebo aspon ze ta netlkol po kotrbe.
Napriek tomu, že zákon (lend krase) sa mal pôvodne vzťahovať len na pomoc demokratickým krajinám po napadnutí ZSSR Spojené štáty poskytli veľkú pomoc aj tejto krajine. Spočiatku platila krajina za tovar zlatom. Sovietsky zväz bol nakoniec oficiálne zahrnutý do programu v novembri 1941.
(Zdroj: Neiberg, N. S., 2005, Lend-Lease. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 742-743)
Anonym 1. februára 2023, 17:36 hm v sorošovských médiách sú sorošovské informácie …..
Anonym 1. februára 2023, 17:36 – ty si ozaj imbecil? Jake sorosovske media? Citacia je z Encyklopedie o 2. svetovej vojne od Dr. S.C.Tuckera.