ISSN 1337-8481

streda, 22. mája, 2024

Pripomeňme si osudy obetí 1. svetovej vojny zo Serede

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
spot_img

Ondrej Urban / Nedávno sme si pripomenuli 104. výročie ukončenia 1. svetovej vojny aj v Seredi krátkou spomienkou pri pomníku obetiam 1. svetovej vojny na Čepenskej ulici. 1. svetová vojna a jej obete zostávajú v tieni 2. svetovej vojny, ale ich utrpenie si takisto zaslúži našu hlbokú úctu. Vojna začala útokom Rakúsko-Uhorska na Srbsko 28. júla 1914 a oficiálne skončila 11. novembra 1918 podpísaním dohody o prímerí medzi Nemeckom a predstaviteľmi štátov Dohody pri Compiegne vo Francúzsku. Postupne sa do nej zapojilo 33 štátov, v rámci nich viac ako 70 národov a viac ako 1,5 miliardy obyvateľstva. Bojujúce strany hneď na začiatku vojny v roku 1914 zmobilizovali asi 20 miliónov ľudí, do konca vojny dosiahol ich počet takmer 70 miliónov. 8 miliónov mužov bolo mobilizovaných vo Francúzsku, 13 miliónov v Nemecku, 9 miliónov v Rakúsku – Uhorsku, 9 miliónov vo Veľkej Británii a Britskom impériu (najmä v Indii), 18 miliónov v Rusku, 6 miliónov v Taliansku a 4 milióny v USA. Vyžiadala si životy 9,6 milióna vojakov a 7 miliónov civilistov. Zranenia utrpelo vyše 20 miliónov ľudí.

Smutnou kapitolou bolo použitie chemických zbraní, predovšetkým jedovatých plynov ako chlór, yperit alebo fosgén, ktoré spôsobili bolestivé popáleniny alebo oslepnutie takmer 1 230 900 vojakom a ďalším asi 90 000 smrť. Väčšinu obetí tvorili vojaci, ale ani straty na životoch civilistov neboli nízke. Hlad a choroby si vyžiadali milióny obetí. Námorné a letecké útoky najmenej 100 000. V rôznych oblastiach došlo k vyvražďovaniu celých etnických skupín (Arméni, Židia, Sýrčania, Gréci) – dovedna asi 4 000 000 obetí. Pandémia španielskej chrípky, ktorú vracajúci sa vojaci roznášali po celom svete pripravila od roku 1918 o život najmenej 6 000 000 ľudí. Podpísanie prímeria znamenalo kapituláciu Nemecka. Celková suma reparácií, ktoré malo podľa Versaillskej mierovej zmluvy z roku 1919 malo zaplatiť, dosahovala 269 miliárd zlatých mariek. Poslednú čiastku úrokov z finančných reparácií splatilo až 2. októbra 2010. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a vznikli nové štáty, medzi nimi aj Československá republika. 11. november 1918 však neznamenal koniec bojov. V Rusku zúrila občianska vojna, ktorej sa zúčastnili aj Československé légie.

O novovzniknuté Československo bolo treba tiež bojovať. Členovia Sokola z Čiech a Moravy, dobrovoľníci a legionári z Talianska a Francúzska namiesto návratu domov išli znova bojovať a zomierali za Slovensko. Boje proti maďarským vojskám na území Slovenska si vyžiadali od 2. 11. 1918 do 14. 8. 1919 životy 861 príslušníkov československej armády a ďalších 2 830 utrpelo zranenia. 1 960 mužov zostalo nezvestných a neskôr boli vedení ako padlí. Straty československej armády počas bojov na Slovensku tak dosiahli až 12% z celkového počtu jej príslušníkov. Na území Slovenska sa mobilizácia týkala vyše 400 000 mužov (asi sedmina vtedajšieho obyvateľstva). Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených. Územie Slovenska spadalo do 5. a 6. doplňovacej oblasti, ktoré vytvárali V. armádny zbor s veliteľstvom v Bratislave a VI. armádny zbor s veliteľstvom v Košiciach, zaradené do zostavy 1. armády pod velením generála Viktora Dankla a 4. armády, ktorej velil generál Móric Auffenberg. Seredčania nastupovali najmä do 72. bratislavského pešieho pluku a 13. bratislavského honvédskeho pešieho pluku. Muži zo Šintavy naproti tomu rukovali najmä do 12. pešieho pluku v Komárne. 72. bratislavský peší pluk a 13. honvédsky peší pluk boli po zmobilizovaní nasadené na severnom úseku haličského frontu v smere na Ľublin proti ruskej 4. armáde. Od prvého dňa sa dostali do ťažkých bojov o výšiny pri Polichne, v ktorých utrpeli veľké, niekde takmer 50% straty. V zime 1914-15 viedol 72. bratislavský peší pluk vyčerpávajúcu obranu severných hraníc bývalého Uhorska v Karpatoch. Až do mája 1915 bojoval na fronte medzi Medzilaborcami a riekou Uh. V novembri 1916 sa spolu so 71. trenčianskym peším plukom presunul na taliansky front, kde čelili jedenástim ofenzívam talianskej armády na rieke Soča v dnešnom Slovinsku. Od júna 1918 do jesene 1918 bol nasadený na najexponovanejšom úseku frontu na rieke Piave. 5. februára 1919 zložil v Bratislave prísahu vernosti dočasnej slovenskej vláde pod vedením Dr. Vavra Šrobára. Bratislavský 13. honvédsky peší pluk od apríla 1915 bojoval pri Jaroslavi, Przemysli, Krasniku, Lubline a Brest-Litevsku. V auguste 1915 bol prevelený do Bukoviny, od septembra 1916 s presunul do Transylvánie, kde bránil východné hranice monarchie proti rumunským jednotkám. Na tomto bojisku bojoval až do septembra 1918, kedy bol presunutý na západný front do oblasti medzi Verdunom a riekou Meuse vo Francúzsku. V novembri 1918 sa vrátil na Slovensko.

Na pomníku obetiam 1. svetovej vojny v Seredi je uvedených 128 mien ako nemé memento. Ďalších 35 mien je vymenovaných na pamätnej tabuli na kaplnke Nanebovzatia Panny Márie v Dolnom Čepeni a 45 mien na pomníku na Kostolnom námestí v Dolnej Strede. Portál www.velkavojna.sk aktuálne uvádza dokonca 190 mien zo Serede, 61 mien zo Šintavy a 54 mien z Dolnej Stredy. Vojaci zomierali nielen na bojiskách, ale aj na následky vojnových útrap v zajatí, v poľných nemocniciach či doma. O ich osudoch sú iba strohé informácie, často nie je známe ani presné miesto, kde ich zastihla smrť a ich príbuzní sa nikdy nedozvedeli, kde hľadať ich pozostatky. Z dobových dokumentov sa podarilo zistiť, že napríklad Karol Bajza zmizol v septembri 1915 na talianskom fronte a v roku 1924 bol vyhlásený za mŕtveho, Ján Balužák bol 17.3.1915 hlásený ako zranený zajatec v Moskve, robotník zo Serede František Baša zmizol v Karpatoch vo februári 1915 a v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, Michal Baša zomrel 12.7.1915 v posádkovej nemocnici č. 11 v Prahe na tuberkulózu, Vojtech Bilavský zmizol na talianskom fronte pri rieke Piava v júni 1918, vyhlásili ho za mŕtveho v roku 1924, robotník zo Serede František Bosý, narodený v Prievoze pri Bratislave, bol od 11.4.1915 nezvestný na ruskom fronte, v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, Július Bóžik zomrel na neurčenú chorobu 17.2.1917 v záložnej nemocnici v Nitre – Mlynárciach, Jozef Bublinec z Dolnej Stredy zostal nezvestný na ruskom fronte 20.8.1914, v septembri 1924 ho vyhlásili za mŕtveho, Pavol Bublinec z Dolnej Stredy slúžil v delostreleckom pluku č. 14 na ruskom fronte a od 15.5.1916 bol nezvestný, v roku 1924 ho vyhlásili za mŕtveho, Štefan Bublinec z Dolnej Stredy slúžil v honvédskom pešom pluku č. 13 a zostal nezvestný v auguste 1915, František Cisár zo Serede zmizol na ruskom fronte 19.3.1915, za mŕtveho bol vyhlásený v roku 1924, Leopold Cisár z Dolného Čepeňa bol nezvestný od 16.10.1914 na ruskom fronte, za mŕtveho bol vyhlásený v roku 1924, Jozef Čamaj zostal nezvestný v auguste 1914 na ruskom fronte, v roku 1924 bol vyhlásený za mŕtveho, Štefan Ďuračka zostal nezvestný na talianskom fronte v novembri 1915, bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1924, František Gašparík z Dolnej Stredy zahynul 28.8.1915 pri obci Wolkowice v Poľsku, čižmársky majster zo Serede Maximilián Griflik bol nezvestný na ruskom fronte od 24. augusta 1914, v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, obchodný pomocník Ferdinand Grünzweig bol vo februári 1918 evidovaný v ruskom zajatí, v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, Cyprián Hindák padol 9.7.1915 pri obci Kajetanowka v Poľsku. Nádenník z Dolnej Stredy August Chatrnuch, nezvestný na ruskom fronte od 20.10.1914, bol vyhlásený za mŕtveho v septembri 1924. V ruskom zajatí zomrel Jozef Chmelár, uvedený v zozname strát z 2.12.1916 ako zajatec v Samarkande na území dnešného Uzbekistanu, príslušník honvédskeho pešieho pluku č. 13 Štefan Janík zo Serede zmizol na ruskom fronte v júli 1916, za mŕtveho ho vyhlásili v decembri roku 1924, Štefan Kalinay bol hlásený 3.2.1916 ako zajatec v Buinsku v Simbirskej gubernii v Rusku, príslušník pešieho pluku č. 72 Štefan Klačo zo Serede padol medzi 15. – 31. májom 1917, Štefan Kučera z Horného Čepeňa, nezvestný od mája 1916 a hlásený 13.12.1916 ako zajatec v Petropavlovsku v Akmolinskej oblasti na území dnešného Kazachstanu, bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1924, Ciprian Klokner zo Stredného Čepeňa zostal nezvestný v apríli 1915 na ruskom fronte v Karpatoch a v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, František Kolár zahynul 24.9.1916 pri obci Toporontra v okrese Černovice v Bukovine (dnes na území Ukrajiny), Ján Kováč z Dolnej Stredy slúžil vo pešom pluku č. 72 a od 26.6.1915 bol nezvestný, vyhlásili ho za mŕtveho v septembri 1924, nádenník z Dolnej Stredy Michal Kováč slúžil vo vojenskom pracovnom oddiele a od 3.9.1915 bol nezvestný, vyhlásený za mŕtveho v roku 1925, Michal Krajčír z Dolnej Stredy narukoval do honvédskeho pešieho pluku č. 13 a v auguste 1914 zostal na ruskom fronte nezvestný, v roku 1924 ho vyhlásili za mŕtveho, Ján Kvetan zomrel 4.11.1915 na týfus v záložnej nemocnici č. 2 v Budapešti, čižmársky robotník zo Serede Jozef Lacko bol nezvestný od 8. júna 1916 na ruskom fronte, v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, Štefan Laštovka, narodený v Seredi v roku 1894, narukoval do honvédskeho pešieho pluku 13 a padol 2.2.1915, Pavol Majerník z Dolnej Stredy bol postrelený do hlavy a zomrel 12.2.1915 v Nyiregyháze, kde bol aj pochovaný, Štefan Michalec, nezvestný na ruskom fronte od januára 1917, bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1924, hospodársky sluha zo Serede Martin Mrva, narodený v Gáni, zostal nezvestný v Karpatoch v apríli 1915, v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, Štefan Moncman zostal nezvestný na ruskom fronte v septembri 1914, za mŕtveho bol vyhlásený na konci roka 1924, Ján Nyitray bol hlásený 25.4.1917 ako zajatec v Jelabuge, Vjatská gubernia v Rusku, Pavol Ormandik zo Serede zmizol v Rusku v novembri 1918 a v roku 1924 bol vyhlásený za mŕtveho, Michal Osudský (Osucký), nezvestný od septembra 1914, bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1924, Anton Paldan zostal nezvestný od 11.6.1916 na neznámom bojisku a bol vyhlásený za mŕtveho koncom roka 1924, obuvník zo Serede Ľudovít Paldan zostal nezvestný na ruskom fronte 10.10.1914, za mŕtveho bol vyhlásený v roku 1924, Jozef Perl zomrel 6.3.1916 na škvrnitý týfus v pohyblivej záložnej nemocnici č. 7/XI, František Polaš, zomrel 7.1.1915 v zajateckom tábore v Ufe, Ján Polaš zo Stredného Čepeňa, narodený v Nebojsi, zahynul 30.7.1916 pri obci Žarnec v Albánsku, roľník zo Serede Michal Polaš, nezvestný na ruskom fronte od 1.7.1916, bol v roku 1925 vyhlásený za mŕtveho, robotník Štefan Práznovský z Dolnej Stredy, narodený vo Valtovom Šúre, zostal nezvestný na ruskom fronte a 5.8.1924 bol vyhlásený za mŕtveho, robotník zo Serede Jozef Rajninec narodený v Zavare, nezvestný na ruskom fronte od 10. júna 1915, bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1924, Alexander Sedlák, nezvestný na talianskom fronte od novembra 1916, bol vyhlásený za mŕtveho koncom roka 1924, Emil Schulhof, hlásený 21.12.1916 v evakuačnej nemocnici v Rjazani, v roku 1925 ho vyhlásili za mŕtveho, Michal Šimkovič zomrel 15.10.1916 po priestrele pľúc v záložnej nemocnici v Lugoji v Krašovsko-Severinskej župe na území dnešného Rumunska, nádenník z Dolnej Stredy Ján Širuch, narodený v Nemeskürte (dnes Zemianske Sady), bojoval na ruskom fronte a od 21.8.1914 zostal nezvestný, v roku 1925 ho vyhlásili za mŕtveho, nádenník zo Serede Jozef Špitálsky zostal nezvestný na ruskom fronte od 7. mája 1915, vyhlásili ho za mŕtveho v roku 1925, František Špitálsky zo Serede, nezvestný na ruskom fronte od augusta 1914, bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1924, Michal Špitálsky zostal 20.10.1914 nezvestný na ruskom fronte, Rudolf Špitálsky hlásený 19.3.1915 v ruskom zajatí ako zranený v evakuačnej nemocnici č. 8 v Moskve, Štefan Špitálsky zo Serede, ktorý pracoval ako robotník v Galante, bol v hlásení zo 6.8.1917 uvedený ako zajatec v Rusku a mal zomrieť v obci Šošovky, bol vyhlásený za mŕtveho v roku 1925. Ján Šutka zmizol v máji 1915 na ruskom fronte, koncom roka 1924 bol vyhlásený za mŕtveho, robotník z Dolnej Stredy Pavol Švehla zostal na ruskom fronte nezvestný od 28.9.1915, v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, hospodársky sluha zo Serede Štefan Švehla, narodený v Abraháme, zostal nezvestný na ruskom fronte 8.9.1915 a na začiatku roka 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, strojník zo Serede Jozef Szem, narodený v obci Nagyszarva (dnes Rohovce), zostal ako príslušník husárskeho pluk č. 9 nezvestný na ruskom fronte a v júni 1924 začalo konanie na jeho vyhlásenie za mŕtveho, roľník zo Serede Ján Takáč zostal začiatkom júla 1916 nezvestný na ruskom fronte a za mŕtveho bol vyhlásený na začiatku roka 1926, robotník zo Serede František Teplý, narodený vo Veľkom Kýre, zostal nezvestný na ruskom fronte, v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, Alexander Tomanóczy zomrel na konci februára 1915 vo vojenskej nemocnici v Budapešti na neurčenú chorobu, Štefan Tomík zo Serede zmizol na ruskom fronte v septembri 1915, v roku 1924 bol vyhlásený za mŕtveho, Ján Turan zo Serede bol nezvestný na talianskom fronte od mája 1916, vyhlásili ho za mŕtveho v roku 1924, nádenník z Dolnej Stredy Alexander Vanek, narodený v Pate, 12.2.1915 zostal nezvestný na ruskom fronte, v roku 1925 bol vyhlásený za mŕtveho, Ján Vranka z Dolnej Stredy bol hlásený 13.6.1917 ako zajatec v osade Melekess, v Samarskej gubernii, Ľudovít Vranka z Dolnej Stredy zomrel v januári 1915 v ruskom zajatí v Petropavlovsku v Akmolinskej gubernii.

V Seredi bola v období 1. svetovej vojny umiestnená pomocná nemocnica (Vereinshilfsspital). Medzi jej pacientov patril napríklad Max Antonovič, narodený v Subotici v Srbsku, ktorý v lete roku 1915 utrpel priestrel lýtka na pravej nohe, Jánoš Debeljak, narodený vo Világoši v dnešnom Rumunsku, postrelený v tom istom období do zadku, Štefan Juvčuk, narodený v Rachove v dnešnej Ukrajine, s priestrelom nohy, Michal Maluz z obce Židov v Maďarsku s neurčenou chorobou, Mikuláš Rada, narodený v Oras, postrelený do ľavého ramena, Simion Wlad z Felső-Szeleste v Maďarsku so strelnou ranou v hrudníku. 2.3.1916 zomrel v tejto nemocnici na hnisavý zápal hrudníka vojak honvédskeho pluku č. 13 Pavel Chmelár, narodený v Seredi v roku 1895. Je presné umiestnenie sa nepodarilo zistiť.

Páčil sa Vám tento článok? Zdieľajte ho na sociálnych sieťach!

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -
Obnoviť ⭯
  1. Vďaka za článok, fantastické údaje.
    Chodím okolo tých pamätníkov,
    veľa mi nehovorili, nežil som vtedy.
    Po tomto článku sa môj pohľad
    diametrálne zmení

  2. Žiadna zloba, dedo bojoval v prvej svetovej mal dve malé deti zomrel v roku 1966 v Dolnej Strede. Určite ho nepokladám za hrdinu bojoval na rozkaz idiotov.

  3. Špinavo najebaná Habsburska monarchia vyvolala prvú svetovú vojnu bojovali v nej aj Slováci z donútenia a chuj napíše že hrdinovia na pametník. Obetete zhovadilej Rakúsko- Uhorskej monarchie to by som pochopil.

Comments are closed.

UPOZORNENIE:
- Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
- Nešírte neoverené informácie a hoaxy. Šírte len to, k čomu poznáte relevantný zdroj a podľa možnosti ho uvádzajte.
- Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidiel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
- Vkladať príspevky do diskusie nie je povolené cez proxy servery a anonymizéry. Takéto príspevky môžu byť zmazané bez akéhokoľvek ďalšieho komentovania a zverejňovania dôvodov.
- Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy.
- Akékoľvek útoky, osočovanie a invektívy voči podpísaným autorom článkov redakcii, alebo vydavateľovi budú zmazané, resp. v prípade, že budú zakladať podstatu niektorého z trestných činov, alebo iného porušenia zákona, autor príspevku by mal počítať s možnosťou zjednania nápravy právnou cestou.
- Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

- Inzercia -spot_img
- Inzercia -
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
- Inzercia -spot_img
spot_img