Prakticky denne sme svedkami požiadaviek štátnych zamestnancov, úradníkov, lekárov, učiteľov, záchranárov, policajtov a vlastne všetkých zamestnancov, ktorí sú platení viac menej zo štátneho rozpočtu.
Nik normálny nerozporuje nevyhnutnosť zvyšovania miezd, – ale !!
Je potrebné uvedomiť si fakt, že peniaze v štátnej kase pochádzajú hlavne od podnikateľských subjektov a teda od tých, ktorí ich najskôr, teda ešte pred rozdeľovaním musia vyprodukovať. Vo výrobe, v službách, jednoducho vo fungujúcej ekonomike.
Na to, aby ekonomika fungovala a podnikateľské prostredie bolo schopné produkovať zisky a tým prostredníctvom daní živiť mimoriadne byrokraticky prebujnený štátny aparát, musí byť zdravé a schopné sústavného rozvoja. A práve to je hlavne za posledné tri roky mimoriadne náročné.
Množstvo direktívne a legislatívne nariadených opatrení voči podnikateľským subjektom v danom momente vyhodnocovaných za nevyhnutné, tak výrazne ochromilo práve podnikateľské prostredie, že dnes by v štáte malo byť prvoradé stavanie „domu od základov“. A základom fungovania ekonomiky v štáte je na začiatku už spomenutá tvorba hodnôt a fungujúca ekonomika.
Každá vláda vždy pred voľbami sľubovala zefektívnenie správy štátu a výrazné obmedzenie byrokracie. Doteraz ale každá vláda urobila viac menej opak.
Rozbeh podnikania je v súčasnej dobe pri tak vysokom odvodovom zaťažení, neistote z budúcnosti a vyslovene malom trhu, je pre bežného človeka viac ako obtiažne. Rozbeh podnikania a etablovanie novej firmy na trhu je zdĺhavý proces. Podnikanie si zároveň vyžaduje investície. Väčšie, či menšie, no nejaké vždy. Ľudia sú mimoriadne zadĺžení už dnes a zvyšovanie úrokových sadzieb im bude budúcnosť skôr komplikovať, ako uľahčovať.
Aké je riešenie?
Nič nie je ideálne a okamžite zachrániteľné situáciu. Cestu ale vidím vo výraznom, ale skutočne mimoriadne výraznom a hlavne okamžitom podporení „rodinných firiem a drobných podnikov“, ktoré nemali, nemajú a ani v dohľadnej dobe neplánujú mať ambície v rozširovaní a zväčšovaní sa napr. zamestnávaním zamestnancov. Mám na mysli rodinné firmy doslovne, teda tie, ktoré uživia jednu rodinu. Produkcia ktorých vytvorí dostatočné možnosti na slušný život, nevyhnutné obnovovanie výrobných prostriedkov a stabilizáciu takýchto firmičiek na trhu. Potrebujeme ich tisíce a to hlavne v službách a drobnej výrobe.
Výhody?
Rodinná firma založená na mene je základným predpokladom serióznosti a dlhodobého budovania tradície, ktorá ideálne je dedičnou.
Spomínam si na Istangul a známy Grand bazár založený ešte pred objavením Ameriky. A spomínam si na firmy hrdo majúce nad dverami rok založenia. Veľakrát predminulé storočie…
Už aj u nás by mala skončiť tradícia bezbrehého tunelovania eseročiek a ich predaja na tzv. „biele kone“, kedy o poctivo zarobené peniaze vytunelované zadĺženými eseročkami, dochádzajú spravidla slušné a seriózne dodávateľské firmy. A štát s tým nič nerobí.
A čo si to vyžaduje od štátu?
V prvom rade čo najmenej byrokracie a maximum voľnosti pre takéto rodinné firmy. Daňové a odvodové zaťaženie úplne minimálne – najlepšie paušálna daň a – uplatnenie systému „štát od teba nič nechce, nechci ani ty od neho“.
Práve takýto spôsob podnikania v súčasnej dobe odbremení štát, ale aj občanov a umožní maximálnemu počtu ľudí robiť a zarábať hlavne na seba.
Nie, nie je čo závidieť. Verte, z nikoho nebude milionár. Len sa zo spoločnosti nevytratí najpotrebnejšia stredná trieda. A nezabúdajte, bohatý štát je len ten, v ktorom nežije väčšina „žobrákov“ a pracujúcich „otrokov“ zarábajúcich sotva na prežitie, resp. fungovanie od výplaty k výplate.
Štát by mal rozdávať s rozumom. Nezabúdajme na to, kto štátom je. Sme to my, nie skorumpovaní politici, úradníci a po desaťročia systém tunelujúci niektorí vplyvní podnikatelia. A tak sa aj správajme…
Hlavne, že sa rozdáva inam … aj bez zásluh … Slovákovi dáme až keď si zaslúži? Čudný pohľad
A nám čo kedy dáte dáke dávky?
V prvom rade treba oddeľovať kolonizátorské štáty od kolónií.Stredná trieda na západ od nás je úplne odlišná od pracujúcej chudoby, hypotekárnej chudoby alebo strednej triedy v našej kolónii. Na bývanie dosiahnu pomocou úveru, hypotek alebo karuselových ručení príbuzných. Takže namiesto strednej triedy sa stáva stredná chudoby . Nakoľko portfólio tejto strednej chudoby sú deti proletariátu alebo proletariátu boli,chudoba je bohužiaľ dedičná.Proletariát sa definuje presne,je to skupina ľudí, ktorá nemá existenčné záruky,na obživu im slúžia vlastné ruky.
Peňazí je, napríklad posledný pavúk dal smeracke zmajkovicovej 500 000 eur na jej “ firmu“. Takže si len treba pýtať.
Si na hlavu? Pani zmajkovičová zamestná 25 nezamestnaných a tak ušetri štátu tisíce eur